Vonkajšia (obvodová) stena  zabezpečuje stabilitu budovy, ochraňuje obyvateľov pred nepriazňou počasia a v neposlednom rade stabilizuje vnútornú klímu. Cieľom je minimalizovať únik tepla z vnútorných priestorov. To je taká veľká výzva, že splniť ju môže len dokonalá fasáda.

Prvým predpokladom vynikajúcich tepelnoizolačných  vlastnosti je dokonale navrhnutá a vyhotovená fasáda.

Kvalita fasády.

Len kvalitne vyhotovená fasáda , bez mechanických poškodení je  schopná udržať v zime vykurovacie teplo v miestnostiach a v lete udržať slnečné lúče mimo objektu. Každá vlhkosť v izolácii, nezávisle na jej hrúbke, znižuje, prípadne môže úplne odstrániť ochranné účinky tepelnej izolácie.

Za poškodením fasády je možné predpokladať prirodzené starnutie, vplyvy počasia alebo chyby počas realizácie. Prípadne použitie nevhodných nateriálov, alebo takých materiálov, ktoré sa vzájomne neznášajú. Značnú časť škôd spôsobuje vlhkosť, ktorá v preniká do izolácie cez nedokonalosti na povrchu. Presakujúca vlhkosť ničí podkladné konštrukcie,  prenikajúca vlhkosť znižuje izolačné schopnosti a vedie k námrazám. Tehlový múr má pri 5% vlhkosti znížené tepelnoizolačné vlastnosti na polovicu.

Kontaktný zatepľovací systém je viacvrstvový systém vytváraný mokrým procesom z vonkajšej strany budovy. Je zostavený z presne určených komponentov, pripevňuje sa lepením a mechanicky z vonkajšej strany plášťa budovy, pričom jednotlivé vrstvy sú v priamom kontakte.

Zatepľovací systém by mal byť vždy vyhotovený z komponentov certifikovaných v rámci jedného systému.

Z hľadiska statického návrhu existujú vonkajšie tepelno-izolačné kompozitné systémy:

Oba systémy sú určené pre zateplenie existujúcich i nových objektov. Podklad na murive by mal byť vždy upravený tak, aby nerovnosť nepresiahla 1 cm na dĺžku 2 m.

Systém sa aplikuje zásadne z vonkajšej strany konštrukcie. Izolant polystyrén EPS-F je výškovo obmedzený na 22,5 m požiarnej výšky objektu. Minerálna vlna nie je výškovo obmedzená.

Montážne práce musia byť prevádzané v rozmedzí teplôt +5 až +30°C (teplota ovzdušia, použitého materiálu i podkladu. Montáž nejde prevádzať v daždi a pri silnom vetre (rýchlosť nad 20/s). Nanesené hmoty povrchových vrstiev na izolante musia byť po dobu zrenia (najmenej 48 hodín) chránené pred dažďom, silným vetrom a mrazom. Základnú vrstvu a konečnú povrchovú úpravu sa preto neodporúča realizovať bez ochranných opatrení na priamo oslnenej ploche. Uvedené podmienky je nutné zabezpečiť vhodným technickým opatrením alebo organizáciou práce. Ak sa prevádza montáž pri novostavbách, musí byť dokončená strecha a stavebné práce pri ktorých dochádza k zabudovaniu väčšieho množstva technologickej vlhkosti. Zatepľované murivo musí byť vyschnuté (ustálený vlhkostný stav).

zlozenie-kontaktneho-systemuZloženie kontaktného systému:

1. lepiaca hmota
2. tepelnoizolačná fasádna doska
3. tanierová hmoždinka
4. výstužná sieťka
5. penetračná medzivrstva
6. omietka
7. soklová (zakladacia) lišta
8. spoj soklovej lišty
9. hmoždinka na upevnenie soklovej lišty

Príprava podkladu

Podklad musí byť vyzretý, bez prachu, mastnoty, zvyškov oddebňovacích a odformovacích prostriedkov, výkvetov, pľuzgierov a odlupujúcich sa miest, biotického napadnutia a aktívnych trhlín v ploche. Nedostatky podkladu je potrebné pred začiatkom vlastných prác včas odstrániť.montaz zateplovanie.

Montáž soklovej (zakladacej) lišty

Pre montáž je doporučené použiť soklové lišty z duralového plechu hrúbky minimálne 0,8 mm. Rozmery profilu soklovej lišty musia zodpovedať hrúbke dosky tepelnej izolácie. Soklová lišta sa kotví do podkladu obvykle pomocou zatĺkacích hmoždiniek. Nosnú funkciu zvolenej hmoždinky v konkrétnom podklade je však nutné overiť. Hmoždinky sú od seba vzdialené podľa profilu lišty a typu podkladu v rozmedzí 300 – 500 mm. Nerovnosti podkladu je možné kompenzovať vkladaním vymedzovacích podložiek pod lištu v mieste kotvenia hmoždinkou. K pozdĺžnemu napojeniu (stykovaniu) líšt sa používajú plastové spojky. Je zakázané stykovať soklovú lištu na nároží alebo v kútoch.

Soklová lišta pre izolant z EPS alebo MW musí byť minimálne 250 mm nad úrovňou priľahlého terénu. Prípadnú škáru medzi soklovou lištou a podkladovým murivom je nutné vždy vyplniť (nízko-expanznou PU penou).

Lepenie tepelno-izolačných dosiek

Ku kontaktnému zatepleniu sa používajú tepelné izolačné dosky z fasádneho penového polystyrénu (EPS 70 F, EPS 100 F – EN 13 163) alebo fasádne dosky z minerálnej vlny s pozdĺžnou orientáciou vlákien (TR 15 – EN 13 162).

Ako nanášať lepiaci tmel

Lepiaci tmel musí pokrývať minimálne 40 % plochy dosky. Existujú tri spôsoby, ako ho nanášať:

  • Základný spôsob – po obvode dosky sa nanesie priebežný pás široký minimálne 5 cm a k tomu na ploche dosky 3 – 4 terče.
  • Celoplošné nanášanie – zubatou stierkou, používa sa iba pri rovinnom podklade.
  • Strojové nanášanie – po obvode sa vytvorí priebežný pás 5 cm a na ploche osky kľukatý pás.

Lepiaca malta nesmie byť nanesená na bočných plochách izolačných dosiek, ani sa nesmie pri lepení vytlačiť do škár medzi nimi. Dosky kladieme od soklovej lišty vzostupne na väzbu v ploche i na nárožiach. Dosky sa lepia tesne k sebe. Pokiaľ sa používajú zbytky dosiek, musia mať vždy celý rozmer výšky dosky a šírku pri polystyréne minimálne 150 mm a pri minerálnej vlne minimálne 250 mm.
Nalepené dosky z minerálnej vlny by nikdy nemali zostať bez ochrany proti zrážkovej vode. Spotreba lepiacej malty pre lepení dosiek je 3-5 kg suchej zmesi na 1m2 podľa kvality a rovinnosti podkladu.

Mechanické kotvenie tepelno-izolačnej vrstvy hmoždinkami

S technologickou prestávkou minimálne 48 hodín od nalepenia prevedieme mechanické kotvenie nalepenej vrstvy izolantu k podkladu pomocou plastových tanierových hmoždiniek. Počet, typ a rozmiestnenie na ploche určuje kotevný plán v závislosti od druhu izolantu a konkrétnych podmiankach stavby.

Pri osadzovaní hmoždiniek je treba dodržiavať tieto zásady:

  • minimálna technologická prestávka medzi nalepením dosiek izolantu a zahájením prác na kotvení je 48 hodín
  • druh, typ, rozmery a rozmiestnenie hmoždiniek určuje projektová dokumentácia pre konrétny zatepľovaný objekt
  • dosky z polystyrénu (EPS) je možné kotviť hmoždinkami s plastovým i kovovým rozperným tŕňom
  • dosky z minerálnej vlny (MW) je možné kotviť výhradne hmoždinkami s kovovým rozperným tŕňom
  • pri izolante z minerálnej vlny hrúbky nad 120 mm sa odporúča použitie hmoždiniek so skrutkovacím kovovým tŕňom
  • os vyvŕtaného otvoru pre hmoždinku musí byť kolmá na podklad
  • osadzovanie tanierovej hmoždinky sa prevádza bez tŕňa, gumeným kladivom – až potom po osadení tela hmoždinky a jej zapustení sa zatĺka rozperný tŕň
  • tanier osadenej hmoždinky nesmie prečnievať cez vonkajšiu hranu izolantu, je nutné ju zapustiť pod hranu izolantu o cca 1-2 mm
  • chybne osadená (nepevne zakotvená, vyčnievajúca, deformovaná alebo inak poškodená) hmoždinka sa musí nahradiť novou hmoždinkou v zóne v svojho pôsobenia
  • chybne osadená hmoždinka sa obvykle odstráni a otvor v tepelnej izolácii sa vyplňí použitým tepelno-izolačným materiálom – ak sa nedá hmoždinka odstrániť, upraví sa tak, aby nenarušovala rovinnosť budúcej základnej vrstvy
  • prevedenie základnej vrstvy na takto pripravený podklad je možné najskôr po 12 hodinách

Mechanické kotvenie dosiek izolantu z expandovaného polystyrénu (EPS) tanierovými hmoždinkami má doplnkovú funkciu. Minimálny počet hmoždiniek však nesmie klesnúť pod 4 ks/m².

Mechanické kotvenie dosiek izolantu z minerálnej vlny (MW) tanierovými hmoždinkami má základnú nosnú funkciu. Minimálny počet hmoždiniek tu nesmie klesnúť pod 6 ks/m² pre izolant hrúbky do 100 mm a pod 8 ks/m² pre izolant hrúbky nad 100 mm.

Vyhotovenie  základnej ( výstužnej) vrstvy

Na izolant najpr osadia ukončovacie, rohové a dilatačné profily a prípadné zosilňujúce vystuženie. Obvyklá voľná šírka aktívnej dilatačnej škáry je 10 mm. Lišty i zosilňujúce vystuženie sa osádzajú vtlačením výstužnej tkaniny do nenanesenej vrstvy malty. Miesta s predpokladanou koncentráciou napätia, t.j. rohy fasádnych otvorov a styk ostenia – nadpražia sa vystužia v rohoch prírezmi výstužnej tkaniny veľkosti minimálne 300×200 mm.

Základnú vrstvu vyhotovujeme nanesením pripravenej tenkovrstvovej malty na suché a čisté izolačné dosky. nanesená vrstva malty sa vystužuje vtlačením tkaniny zo sklených vlákien v celej ploche až k okrajom. Výstužná tkaniny musí byť uložená bez záhybov a riadne napnutá. Vkladá sa obvykle zhora dole, presah pásov na všetkých stykoch (vodorovný i zvislý smer) musia byť najmenej 100 mm.
Požadovaná hrúbka základnej vrstvy je 3 mm, krytie výstužnej tkaniny je požadované minimálne 1 mm v ploche a minimálne 0,5 mm v mieste stykov výstuže presahom. hrúbka základnej vrstvy pod 2 mm sa odecne považuje za vážny defekt diela. Po zavädnutí malty sa presahujúca tkanina oreže cez vonkajšiu hranu soklovej lišty. Sponá strana soklovej lišty s odkvapnicou zostáva čistá.
Prevedenú základnú vrstvu je nutné chrániť 48 hodín pred účinkami priameho dažďa, pred mrazom a pred silným vetrom.

Penetrácia základnej (výstužnej vrstvy) pod omietku

S technologickou prestávkou minimálne 48 hodín od dokončenia základnej vrstvy prevedieme penetráciu pod omietku. Penetrácia je systémovou súčasťou nadväzujúcej konečnej povrchovej úpravy omietkou – je preto nutné vo väzbe na zvolenú pojivovú bázu omietkoviny použiť príslušnú penetráciu od rovnakého výrobcu.

Konečná povrchová úprava

Povrchovú úpravu tvoria štruktúrované omietky akrylátové a silikónové. Prevedenie vrchnej štruktúrovanej omietky zahŕňa dve fázy s vlastnými špecifickými nárokmi na realizáciu.
V prvej fáze – naťahovanie omietkoviny na penetrovaný podklad – je nutné zaistiť vrstvu rovnomernej hrúbky, odpovedajúcej veľkosti najväčšieho zrna.
V druhej fáze – štruktúrovanie natiahnutej vrstvy omietok, ktoré sa prevádza s vhodným časovým odstupom po zavädnutí omietky obvykle plastovým hladítkom. Doba zavädnutia je v priebehu sezóny premenlivá vo väzbe na teplotu, vlhkosť a prúdenie okolitého vzduchu.
Štruktúrované omietky s veľkosťou zrna pod 1,5 mm všeobecne nie sú vhodné pre zatepľovací systém.

 
zakladny-sposob Základný spôsob – Lepiacu maltu nanášame vždy na okraj dosiek po obvode v páse šírky cca 70 mm a bodovo v 3 bodoch veľkosti dlane v pozdľžnej osi dosky (platí pre formát dosky 1000 x 500 mm) tak, aby kritie okraja dosky maltou bolo minimálne 40% plochy.
celoplosne-nanasanie Celoplošné nanášanie – Dosky je možné v prípadoch dostatočne rovného podkladu lepiť i celoplošne.
strojove-nanasanie Strojové nanášanie